Rímskokatolícka farnosť

Prvý podnet na vybudovanie kostola a fary pochádza podľa zápisu vo Farskej kronike ešte z roku 1858. Vtedy žila v Úbreži na mieste dnešných domov Jozefa Kornúca a Juraja Antoniča bohatá rodina Jána Tomka. Hlava rodiny Ján Tomko bol súčasne cirkevným aj školským kurátorom, existovala už aj škola vedľa gréckokatolíckej fary. V tomto roku bolo medzi veriacimi vyzbieraných 160 zlatých s cieľom postaviť kostol a neskôr aj faru. Spomínaný kurátor chodil, vybavoval, zháňal čo bolo treba. Sám začal stavbu kostola a nevzdal sa tej nádeje, že časom sa zriadi aj fara. Kúpil od rodiny Gondoľovej terajší farský pozemok. Hlavný užský dekan vec podporil a predložil biskupovi Haasovi s odôvodnením, že zriadenie fary je potrebné pre veľkú rozlohu tibavskej farnosti.

Bola navrhnutá farnosť Úbrež so 14 filiálkami, čo predstavovalo 1433 rímskokatolíckych veriacich. Biskup tento návrh predložil do Budapešti a súčasne pýtal na dokončenie kostola a postavenie fary finančnú podporu. Bolo poukázané na kostol 2000 zlatých, na faru 3187 zlatých a 70 grajciarov. Neoklasistický kostol zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému bol dobudovaný v roku 1864, fara v tom istom roku. Prvým duchovným novoutvorenej úbrežskej farnosti bol menovaný Martin Fridmanský z Remetských Hámrov. Správu farnosti prevzal a začal viesť matriky od 1. januára 1863. Ako starostlivý pastier bojoval s počiatočnými ťažkosťami, prosil, zháňal, aby zlepšil chudobné postavenie farnosti. Obradné predmety dostal od Oltárneho spolku z Budapešti, boží hrob urobili z darov veriacich, v roku 1868 dostal zo Satmaru 150 zlatých na hospodárske budovy, bola postavená maštaľ aj stodola. V roku 1878 zomrel iniciátor farnosti Ján Tomko a zanechal cirkvi polovicu pozemku.

Druhým farárom úbrežskej farnosti bol v rokoch 1874-1877 Peter Fedorčík z Jenkoviec, bývalý vojenský kurát.

Tretím farárom bol zakladateľ Farskej kroniky Jozef Čechtický z Veľkých Šurian, pred nástupom do úbrežskej farnosti mukačevský kaplán. Slúžil veriacim 10 rokov do roku 1887, dal do poriadku faru, ale najmä kostol, v ktorom pri jeho nástupe neboli ani lavice a namiesto oltára bola podľa jeho vlastných slov len „lada z neohobľovaných dosák, prikrytá plátnom“. Kazateľnicu, spovedelnicu, lavice a iné vybavenie kostola urobil podľa farárovho návodu miestný stolár Štefan Rochňak. Pozlátenie urobil akademický maliar Bogdanský, ktorý náhodou práve vtedy prišiel z mesta Jaroslav v Galícii. Oltárny obraz sv. Štefana namaľoval v Tibave maliar Réves z poverenia grófa Bélu Sztárayho. Rám na obraz bol dovezený z Budapešti, stal 64 zlatých a 9 grajciarov. Vtedy bol zakúpený aj veľký luster za 43 zlatých. Bola opravená aj strecha kostola a vymenené vonkajšia aj vnútorná omietka, opravená fara a hospodárske budovy, stavebné práce organizoval miestny kurátor Václav Jančík. Bola odvodnená farská pivnica, čo si vyžiadalo prevoz až 130 vozov štrku a hliny. Kostol vymaľoval akad. maliar Bogdanský v roku 1884 za 60 zlatých. V noci 18. marca 1886 ukradli farárovi dva kone v hodnote 450 zlatých napriek tomu, že vedľa stajne spal sluha. Po krádeži okuli dvere na stajni železom, ale bolo to, ako píše pán farár, ako keď si po daždi oblečieme plášť. Podľa sčítania obyvateľstva bolo vo farnosti v roku 1900 1936 rímskokatolíkov.

Štvrtým duchovným úbrežskej farnosti bol v rokoch 1887-1909 Jozef Fialkovský z Užhorodu. Po víchrici v roku 1887 bola značne poškodená kostolná veža a strecha fary. Pri oprave kostolnej veže bol inštalovaný na veži nový kríž. Fara bola pokrytá šindľom a po ďalšom poškodení v roku 1901 plechom. V roku 1897 kurátor Andrej Adamčík doviezol z Tirolska sochu sv. Jozefa s Ježiškom, socha stála 100 zlatých. Farár Jozef Fialkovský bol v októbri 1902 v Ríme na audiencii u pápeža Leva XII.

V roku 1934 počas pôsobenia ôsmeho duchovného úbrežskej farnosti Štefana Granatiera bol vymaľovaný kostol. Maľba bola urobená skupinou maliarov pod vedením podnikateľa Jozefa Čecha z Užhorodu za 10700 Kč v letných mesiacoch, zároveň bol kostol za 3400 Kč vydláždený.

Generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1969 za pôsobenia desiateho duchovného farnosti Jozefa Štofeja, ktorý v Úbreži odslúžil najdlhšie obdobie – 39 rokov. Duchovný otec Jozef Štofej žil skromne, takmer asketicky, nepotreboval ani kuchárku. Bol veľmi pracovitý, nečerpal dovolenky, okrem svojej dušpastierskej činnosti organizoval výstavbu nových kostolov vo Veľkých Revištiach, Kusíne a v Závadke, popritom sa staral o farskú záhradu a stihol aj preložiť prvú knihu farskej kroniky z maďarčiny. Doposiaľ žije v Prešove a pri rôznych príležitostiach navštevuje úbrežsku farnosť. V roku 1963 bola v Úbreži renovovaná aj fara.

Ďalšie úpravy fary včítane zníženia stropov a novej fasády boli prevedené za pôsobenia súčasného duchovného Patrika Krajníka. V roku 2009 bola vymenená vonkajšia omietka kostola.

Výnimočnou udalosťou v živote veriacich úbrežskej rímskokatolíckej farnosti boli ľudové misie v dňoch 16. - 23. novembra 2008, ktoré sa tu uskutočnili po 85 rokoch. Správca farnosti Patrik Krajník odovzdal farnosť na 8 dní do rúk šiestich rehoľných bratov kapucínov, z ktorých traja sú farármi. V rámci bohatého duchovného programu slúžili veriacim - kázali, vysluhovali sviatosti, stretávali sa s deťmi, mládežou, ženami, mužmi, navštívili chorých a nevládnych a samozrejme slúžili sväté omše. S veľkým úspechom sa stretol misijný koncert skupiny Kapucíni a Stanley v kultúrnom dome filiálnej obce Veľké Revištia za účasti okolo 300 divákov. Na záver ľudových misií bol pred vchodom do farského kostola posvätený nový misijný kríž, ktorý bude veriacim pripomínať nezabudnuteľné dni duchovnej obnovy farnosti.

Po roku sa k nám vrátili bratia kapucíni na trojdňovú duchovnú obnovu. Ich katechézy, v ktorých s nami rozoberali evanjelium o márnotrátnom synovi, zanechali v našich srdciach hlboký dojem a duchovný zážitok. Ich prítomnosť bola pre nás veľkým povzbudením.

Jednoloďový kostol pseudoklasistického slohu má polkruhove uzavretú svätyňu. V štíte hlavného priečelia je vstavaná veža. Zaklenutie ma pruskú a českú klenbu. Na veži je ochodza s mrežovou ohradou. Pôvodná maľba na hlavnom oltári zobrazovala Pannu Máriu ružencovú, prácu akad. maliara Bogdanského. Terajší hlavný oltár bol moderne riešený, keď nad vyššie umiestnený svätostánok na stene sa vypína väčší kríž s Ukrižovaným. V závere lode je na ľavej strane kazateľnica a vpravo socha pestúna Pánovho – sv. Jozefa. Na chóre je jednomanuálny orgán, vo veži sú tri zvony. Dnes je úbrežský farský kostol v zozname kultúrnych pamiatok.

Farári úbrežskej farnosti :

1863 – 1874 Martin Fridmanský
1874 – 1877 Peter Fedorčík
1877 – 1887 Jozef Čechtický
1887 – 1909 Jozef Fialkovský
1909 – 1919 Július Felho
1919 – 1929 František Piršalský
1929  - 1931 Augustín Richter
1931 – 1962 Štefan Granatier
1962  - 1963 Michal Jacko
1963 – 2002 Jozef Štofej
2002 -  Patrik Krajník

Farnosť má vlastnú webovú stránku ubrez.fara.sk